Ako sa tvorí kolagén?
V polovici 30-tych rokov 20. storočia sa prvýkrát zistilo, že kolagén má molekulárnu štruktúru. Laureáti Nobelovej ceny Crick, Pauling, Rich a Yonath začali spolu s ďalšími odborníkmi skúmať štruktúru kolagénu aj jej možné funkcie.
S rastúcou popularitou kolagénu sa začala objavovať aj otázka: z čoho je kolagén vyrobený?
Kolagén tvorí až jednu tretinu všetkých bielkovín v ľudskom organizme, no procesom starnutia, zvýšeným stresom, stravou a opakovaným opotrebením sa tvorba kolagénu v našom organizme spomaľuje. No existuje aj možnosť, ako možno čisté kolagénové peptidy v kĺboch, pokožke, vlasoch, nechtoch a vnútorných orgánoch dopĺňať.
Väčšina kolagénových peptidov, tiež známych ako hydrolyzovaný kolagén, pochádza z koží a spojivových tkanív kráv (v prípade rýb z morského kolagénu). Tieto kože by sa za normálnych okolností zlikvidovali ako vedľajší produkt mäsového priemyslu, ale keďže sú dokonalým zdrojom kolagénu, je možné tieto kože „vylepšiť“ a zmeniť na kvalitný zdravotnícky výrobok.
Až donedávna bola konzumácia všetkých častí zvieraťa vrátane vnútorností bohatých na živiny a spojivového tkaniva bežná v mnohých kultúrach. V dnešnej dobe však ľudia spravidla konzumujú len mäso zo svalov, v ktorom bohužiaľ nie je až tak veľa výživných látok.
To je jeden z dôvodov, prečo sú ľudia v dnešnej dobe tak veľmi posadnutí aj doplnkami kolagénu; kolagén obsahuje dôležité aminokyseliny, ktoré nenájdeme v mäse, ktorého zdrojom je sval. Použitím kolagénových peptidov získavame dôležité aminokyseliny, ktoré pomáhajú telu produkovať viac kolagénu pre silné vlasy, pokožku, nechty, kĺby, a pod.
Podstatou procesu výroby kolagénového peptidu je získavanie koží a spojivového tkaniva zo zdravých kráv.
Ako sa z hovädzieho spojivového tkaniva stane prášok bez zápachu, ktorý sa dokáže úplne rozpustiť v tekutine?
Pojem „hydrolyzovaný“ alebo proces spracovania kolagénových peptidov možno opísať ako celkom jednoduchý proces, kedy sa najprv hovädzie kože dôkladne vyčistia a namočia, aby sa odstránil všetok prebytočný tuk. Opäť sa namočia do vody s teplotou až 190 stupňov Celzia, aby sa z kože zjednodušilo uvoľňovanie kolagénu. Posledné kroky sa skladajú zo série techník odparovania a mletia, ktoré dávajú konečný výsledok čistého kolagénového proteínového prášku.
Kolagén je bielkovina, ktorá obsahuje rôzne aminokyseliny, akými sú glycín (tvorí 1/3 zloženia kolagénu), prolín (tvorí 17% kolagénu), hydroxyprolín a arginín. Tieto aminokyseliny majú pravidelné usporiadanie v každom z troch reťazcov týchto podskupín kolagénu.
Súčasťou kolagénu sú aj dve aminokyseliny (hydroxyprolín a hydrolyzín), ktoré si v rámci syntézy kolagénu vyžadujú prítomnosť vitamínu C ako spoločného faktora, ktorý tvorí dôležitú zložku tejto syntézy.
O aké druhy kolagénu ide a kde sa nachádzajú?
Existuje niekoľko typov kolagénov, ktoré majú svoje špecifiká a nachádzajú sa v iných častiach nášho tela:
- Kolagén typu I. tvorí až 90 % celkového kolagénu v organizme a nájdeme ho v koži, šľachách, cievach, väzivách, orgánoch aj kostiach. Nenájdeme ho v tkanive chrupaviek.
- Kolagén typu II. tvorí hlavnú zložku chrupavky, očnú rohovku a sklovec.
- Kolagén typu III. tvorí steny tepien a iných orgánov (obvykle ho nájdeme spolu s kolagénom typu I.)
- Kolagén typu IV. tvorí základ bunkovej bazálnej membrány.
- Kolagény typu V. a VI. sú bielkovinovými vláknami (fibrilami) s kolagénmi typu I. a II. Typ V. sa nachádza v povrchoch buniek, vlasoch a v placente.
Čo znižuje tvorbu kolagénu?
Syntézu kolagénu negatívne ovplyvňuje UV žiarenie, nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, fajčenie, nadváha u pacientov s cukrovkou, ale aj prirodzené starnutie. Tvorba kolagénu sa postupne znižuje už od 20-tych rokov života a v 40-tych rokoch sa znižuje rapídnou rýchlosťou.
Prirodzené starnutie je proces, s ktorým súvisia viaceré ochorenia ovplyvňujúce zmeny štrukturálneho a mechanického zloženia spojivového tkaniva. Štrukturálne zmeny kolagénov a ich tendencia k degradácii sú spojené s vráskami, poškodením kostí, kĺbov aj chrupaviek, ako aj s kardiovaskulárnymi a respiračnými poruchami.
Nadmerné UV žiarenie súvisí s reaktívnymi formami kyslíka, ktoré vznikajú pôsobením slnečného žiarenia a prispieva tak k strate kolagénu v kožných fibroblastoch, kde sa zvyšuje pôsobenie takzvanej medzitkanivovej kolagenázy, ktorá podporuje degradáciu kolagénu typu I., II. aj III. v kožnom tkanive.